Cintorín v Lipovníku 

Nachádza sa na vyvýšenine vo východnej časti obce. Naj­staršia pamiatka je hlavný betónový kríž z roku 1800. Nápis v latinčine je zachovaný do dnes. Nachádza sa tu meno Adam Pátrovič, ktorý ho pravdepodobne dal postaviť. V roku 1982 za účinkovania predsedu obce Jána Töröka bol. kríž obnovený s vybudovaním nového základu. Naj starší zachovalý hrob s pomní­kom je z roku l802. Pomník stojí, ale nápis je už nečitate1ný. Pochovaný je tu posledný pustovník Viktor - Zimanyi, ktorý žil v pustovni  pri kostole sv. Juraja pod Marhátom. Lipy pri krí­ži boli pravdepodobne zasadené po vybudovaní kríža. Majú už vyše dvesto rokov. Neďaleko hlavného kríža pod lipami sa na­chádza viacero polámaných krížov z 19. storočia. Iba jeden z nich stojí a má čitateľný nápis: Odpočíva tu Jančovič Ján, starý 68 rokov, zomrel 1877.

 

Na inom mieste sú dva najstaršie pomníky zo začiatku 20.storo­čia. Vavák Katarína, zomrela 31. dec. 1903, 72 ročná. Na druhom je Pavol Pátrovič, zomrel 10. febr.1908. Zomrel v 73 roku veku svojho.

V roku 1960 sa kopali základy betonevej, ohraďu pri kos­tole, ako i základy pre lurdskú jaskyňu. Vykopalo sa tu množstvo ľudských kostí, aj lebky. Podobne v roku 1993 pri budovaní odvz­dušňovania základov kostola, pri výkopových prácach sa nachádzali ľudské kostry, hlavne okolo zákristie. Pred rokom 1800 tu bol pravdepodobne predošlý katolícky cintorín. ( kostol od roku 1771).

Dnešný cintorín pokial mi pamäť siaha bol ohradený pleti­vom s drevenými stĺpmi a ostnatým drôtom. Táto ohrada doslúžila a preto v roku 1963 za účinkovania predsedu obce Ladislava Paškrtu bola prevedená výmena ohrady so železnými stĺpmi a pleti­vom. Pletivo i stĺpy zarastali kríkmi a znehodnocovali pletivo. Preto v roku 1982 za predsedu obce Jána Toroka boli vykopané základy po obvode celého cintorína a zabetonované železné stĺpy nahradili betónové. Tým sa zabránilo zarastaniu kríkmi. Táto ohrada slúži dodnes. Od hlavnej cesty bol vybudovaný oporný múrik.

Ešte za prvej republiky - po roku 1918 boli obce povinné budovať na miestnych cintorínoch márnice. Ak zomrel v obvode obce žobrák, tulák alebo bezdomovec, obec bola povinná postarať sa o jeho pochovanie. Márnica slúžila  na vystavenie mrtvého do pohre­bu. Na našom cintoríne bola prvá drevená márnica v západnej časti cintorína za hlavným krížom. Doslúžila asi pred druhou sveto­vou vojnou. Po nej približne  v rokoch 1938 -39 bola postavená druhá márnica. Vybudovala sa z tehál, omietla maltou a zakryla škridlou. Uskladnené tu boli drevené „máre“ na prenos mŕtveho. Stála v strede cintorína v severovýchodnej časti. Ani raz však neboli využi­té. V roku 1973 bol vybudovaný súčasný "DOM SMUTKU". Bol vybu­dovaný pre občanov. Do tejto doby zomrelí občania boli tri dni vystretí vo vlastnom dome. Od roku 1973 sa dávali do domu smútku na katafalk. Mraziaci pult do domu smútku bol zakúpený takmer po 20 rokoch v roku 1992. V roku 1973 bola vybudovaná pri dome smútku druhá železná brána.

 

Taktiež bola vymenená i hlavná brána za kovovú. V tomto období bola na cintoríne vykopaná aj studňa. Najskôr sa voda čerpala ručnou pumpou a neskôr elektrickým čerpadlom. Za starostu Jána Kulicha bol pri studni vybudovaný prístrešok na uskladnenie krhlí. Krhle slúžia na polievanie kvetov na hroboch. V roku 1995 bol vybudovaný múrik od pozemku Márie Stančekovej a betónový chodník v tejto časti cintorína, na ktorej sa zatiaľ nepochovávalo. Taktiež sa tu vybudovali aj betónové chodníky ku hrobom. V tejto časti cintorína bol v roku 1994 ako prvý pochovaný zomretý občan Vojtech Paškrta z Malého Lipovníka.

Betónové poklopy sa začali dávat' na hroby po roku 1985. Za posledných 25 rokov v Lipovníku zomrelo 143 občanov.

Z toho 83 mužov a 60 žien. Je to priemerne za rok skoro 6 občanov. V Lipovníku najštarší muž zomrel vo veku 93 rokov. Bol to Michal Paškrta (1891 – 1984) / Najstaršou ženou bola Veronika Petríková, ktorá zomrela vo veku 95 rokov (1900 – 1996) 

 

 

    Presné zobrazenie hrobov na cintoríne,mená a fotky krížov najdete na stránke:

    http://www.cemeterysk.sk/mape/index.php?o=23