Obec Lipovník
Poloha:
Dedinka Lipovník sa nachádza v západnej časti Topoľčianskeho okresu na autobusovej linke Topoľčany - Piešťany. Leží na upätí Považského Inovca pod vrchom Marhát, v údolí potoka Hlavinka. Potok Hlavinka vyviera pod Marhátom a Bieleným vrchom. Obec ma i s lesmi 644 ha. Poľnohospodárska pôda je na necelých 400 ha, 'z toho orná pôda tvorí 360 ha. Nadmorská -výška obce je 265 m.
História obce:
Po prvýkrát sa obec spomína ako Lipolnuk v roku 1283. Od roku 1808 má súčasné pomenovanie - Lipovník. Vlastníkmi obce boli rôzne rody. Medzi posledné patria Steigerovci a Stumerovci. V roku 1715 mala obec vinice a 23 domácností. V roku 1787 už 55 domov a 391 obyvateľov. Posledným vlastníkom lipovníckeho panstva bol gróf Eugen Zamojský (Zamozski – Pol). Po jeho smrti majer i s pozemkami zdedila dcéra Mária,ktorá sa vydala za baróna Steigera do Hajnej Novej Vsi. Majer i s pozomkami dávala do prenájmu. Ako árendáš sa uvádza žid Lövy. Posledným nájomníkom bol statkár Blaškovič. V roku 1925 Mária Steigerová majer i s pozemkami predala občanom v rámci parcelizácie. Majer a 15 ha pôdy zostal ako zbytkový statok, ktorý odkúpil Lipovnícký občan Jozef Hubinský. V bývalóm majeri doteraz bývajú jeho potomkovia. V rokoch 1956-57 pôda od drobných držiteľov prešla do spoločného hospodárenia v družstve. Družstvo ju až na výnimky užíva dodnes. V roku 1998 si 22 vlastníkov z družstva prevzalo do užívania približne 10 ha ornej pôdy. V roku 1935 lesy katastri obce odkúpili občania od ich vlastnikov Stummerovcov, ktorí sídlili v Horných Obdokovciach. Asi 40 rokov užíval lesy štát a po roku 1990 ich znovu vlastnia a užívajú občania v Lesnej spoločnosti Lipoles.
V obci Lipovník žili prevažne katolíci. Bolo tu iba pár Židovských rodín. Toho dôkazom je židovský cintorín nad obcou v agátovom poraste. Židia mali v obci i modlitebňu. Tento dom naposledy obývala židovská bezdetná rodina Bernáta Slesingera. V roku 1944 počas druhej svetovej vojny obaja manželia boli z obce deportovaní. Do roku 1945 žila v obci asi desaťčlenná cigánska komunita. Po druhej svetovej vojne sa však odsťahovali do Čiech. Zostala tu iba bezdetná rodina Kuci Jozef s manželkou Rozáliou. Po smrti manželky v roku 1967, ktorá je pochovaná na Lipovníckom cintoríne Jozef Kuci predal dom obci a odsťahoval sa pri Nové Mesto Nad Váhom.
V minulosti mala obec na potoku Hlavinka tri mlyny. Lipovník má svoj erb aj vlajku. Na červenom štíte erbu je vyobrazená lipa a bežiaci strieborný kôň. Predpokladom je, že obec má práve od lipy vytvorené pomenovanie. V dedine rástlo v minulosti vaľa líp.
Výrez dobovej mapy z roku 1750 (po kliknutí sa zobrazí celá mapa)
Obec v súčastnosti:
V súčastnosti má obec 330 obyvateľov. Najviac občanov žilo v Lipovníku v roku 1970 – 496 a najmenej v roku 1880 iba 255. Obyvatelia si obec delia na Malý a Velký Lipovník. Malý Lipovník ako osada vznikla v roku 1925 po parcelácii. Štátna cesta delí Veľký Lipovník ma malú a veľkú stranu. Na malej strane je kostol a cintorín. Na veľkej škola, kultúrny dom s obecným úradom, dve predajne potravín a pohostinstvo Hlavinka.
Najstaršia pamiatka obce je rímsko-katolícky kostol zasvätený sv. Imrichovi. Postavený hol v roku 1771. Vzácnou pamiatkou je i kamenný kríž pri hlavnom vchode na miestnom cintoríne z roku l800. Je tu pochovaný posledný pustovník Viktor Zimanyi od rotundy sv. Juraja v blatnických horách. Obec má ďalšie kultúrne pamiatky, ako je kaplnka Sedembolestnej panny Márie z roku 1929, Lurdská jaskyňa z roku 1960, kamenný kríž pri škole z roku 1930 a dalšie.
Kroniku napísal podľa pamätí Ladislav Paškrta
- Rímskokatolícky kostol v Lipovníku
